Mestská knižnica v Zlatých Moravciach v spolupráci s Maticou Slovenskou usporiadala 12. júna besedu s rodákom R. K. MIMOZEMŠŤANOM – Romanom Kvalténim. Okrem verejnosti sa jej zúčastnili v doprovode pedagógov starší žiaci zo ZŠ na Robotníckej ul. a Strednej odbornej školy polytechnickej.
Spisovateľ, ktorého spolu s prítomnými privítala vedúca knižnice Anna Šútorová, na tomto stretnutí úprimne porozprával veľa zaujímavého nielen o svojej tvorbe.
Roman Kvalténi, ktorý pochádza zo Zlatých Moraviec, po svojom predstavení sa povedal, že by bol rád, keby sa do jeho rozprávania zapájali aj prítomní a tak sa dozvedeli odpovede na všetko, čo ich z jeho života alebo zákulisia tvorby zaujíma.
„Som úplne bežný, obyčajný človek, ktorý si jedného dňa povedal, že si splní svoj sen,“ takto Roman Kvalténi opísal svoje rozhodnutie ísť svojou vlastnou cestou. Tvrdí, že všetko sa dá a nič nie je nemožné a sám je toho dôkazom. Napriek rôznym prekážkam sa rozhodol robiť to, čo si myslí, že dokáže robiť najlepšie a takto si svoj sen plniť. Napísal zatiaľ dve knihy: Dimenzia humoru a Život Tichomíra Hluka.
Je známy svojím humorom, ktorý ho sprevádza celý život. Keď však vstúpil do „dospeláckeho“ života a školské lavice vystriedala realita dní, uvedomil si, že smiech sa akosi vytráca a všetci zvážneli. V období, keď sa mu nedarilo a keď bolo „najhoršie“, sa rozhodol, že si z tejto skutočnosti spraví zábavu. Chopil sa pera a papiera, vďaka čomu vznikla jeho prvá knižka Dimenzia humoru s dvoma poviedkami, ktorú si sám vydal. Pri svojom písaní vychádza z vlastných názorov a svojimi očami vnímanej reality.
V druhej knihe, v románe Život Tichomíra Hluka, opisuje život mladého chlapca v období od jeho narodenia až po dosiahnutie zrelšieho veku, v ktorom vstúpil do víru života a rozhodol sa hľadať svoje šťastie. Roman Kvalténi píše o živote bez „servítky“, so špecifickým humorom okoreneným o sarkazmus, či iróniu. Podobným štýlom chce písať aj naďalej.
Jeho otvorenosť a úprimnosť sa na besede stretla s pozitívnou odozvou, čo potvrdilo aj množstvo otázok prichádzajúcich od študentov i od dospelých.
Na záver besedy mu Anna Šútorová poďakovala za návštevu a odovzdala darček. Samozrejme, nechýbalo ani podpisovanie kníh a povzbudivé priania do jeho ďalšieho písania, čím sa stretnutie s naším rodákom skončilo.
M. Petrovičová